Tajomstvo každodenného zázraku

Anjel Pána zvestoval Panne Márii ...

Už ráno som sa cítila unavená. Keby som ďakovala za dar nového dňa, klamala by som. Každodenné povinnosti sú na svojom úplnom začiatku. Šaty pohodené večer na beztvaré kôpky sa len pomaly súkajú na detské telíčka. Zo včera zabudnutý neporiadok. Ako v mojej duši. Mohla by som v takom zmätku vôbec zachytiť hlas anjela ? Panna Mária, pros za mňa, aby som nebola hluchá.

Hľa služobnica Pána,

nech sa mi stane podľa Tvojho slova. Odviesť deti do školy, cestou domov nezabudnúť kúpiť zubnú pastu. Zatelefonovať lekárovi. Vyvesiť plienky. Pripraviť obed. Znovu pred školu. Skontrolovať úlohy. Rozmeniť celý ligotajúci sa slnečný deň na tisíc drobných šedých mincí. Dobre Ti rozumiem, Pane? Je to to, čo odo mňa chceš? Žiadne hrdinské činy, len prijatie toho, čo deň prinesie. Panna Mária, pros za mňa, aby som na to mala odvahu.

A slovo sa stalo telom a prebývalo medzi nami.

Zaspávam. Viem, že si pri mne, Pane. Viem to, lebo si mi poslal cez deň neznámu pani, čo mi pomohla. Aj tú babičku, čo sa na nás tak pekne usmievala a potom mi pochválila deti. Viem, že si, Pane, lebo po všetkom tom zhone, pochybnostiach, mám teraz pokoj v duši.

Katarína Holcová, použito se svolením autorky