Malý skeptik

V brušku tehotnej ženy boli raz tri embryá... Jeden z nich bol malý veriaci, druhý malý pochybovač a další bol malý skeptik.

Malý pochybovač sa pýta: Veríte vlastne v život po pôrode?

Malý veriaci: Áno, je jasné, že to existuje. Náš život tu je (naplánovaný) len na to, aby sme rástli a aby sme sa pripravili na život po pôrode, aby sme boli potom dosť silní pre to, co nás čaká.

Malý skeptik: Blbosť, to predsa neexistuje. Ako by vôbec mal vyzerať život po pôrode?

Malý veriaci: Ani ja to neviem presne. Ale určite tam bude ovela jasnejšie ako tu. A mozno tam budeme pobehovať a jesť ústami.

Malý skeptik: To je haluz! Pobehovať, to sa predsa nedá. A jesť ústami, aká smiešna predstava. Existuje predsa pupočná šňúra, ktorá nás živí. Okrem toho je nemožné, aby bol život po pôrode, pretože pupočná šňúra je už teraz príliš krátka.

Malý veriaci: Ale áno, určite je to možné. Bude to akurát všetko trochu inak.

Malý skeptik: Ešte sa nikto nikdy nevrátil spät spoza pôrodu. Pôrodom sa život koncí. A život je jedno trápenie a je temný.

Malý veriaci: Aj ked tak presne neviem, ako bude vyzerať život po pôrode, v každom prípade budeme potom vidieť mamu a ona sa o nás postará.

Malý skeptik: Mama?!? Ty veríš v nejakú mamu? A kdeže je?

Malý veriaci: Veď tu všade okolo nás. Sme a žijeme v nej a skrze ňu. Bez nej vôbec nemôžeme existovať.

Malý skeptik: Hlúposť! Nic z nejakej mamy som ešte nevidel, takze nemôže ani existovať.

Malý veriaci: Niekedy, keď sme úplne ticho, môžeš ju pocuť spievať. Alebo cítiť, keď hladká náš svet. V každom prípade verím, že náš vlastný život začne až potom!

Z časopisu YOU, 3/2002, str.30, preložil M. Michalíček pre časopis NAHLAS. Zdroj Hnutie krasťanských rodín na Slovensku (HKR). Za případné chyby v doplněné diakritice se omlouváme.