Balada

Pohnevali sme sa
moje oči
a ja.

Prezradili včera,
čo už dlho
taja.

Keď sme se vracali
spolu s milým
k lesu,

odbehli mi vzdorne
ku skalnému
tesu.

Darmo som volala
za sebou ich
v hneve,

musel ísť môj milý
ku skalinám
pre ne.

A keď mi ich podal
silnou mužnou
dlaňou,

nebola som ja viac
vlastných očí
paňou.

Maša Haľamová